Program starostlivosti o územie európskeho významu SKUEV0151 Pohorelské vrchovisko Pohorelské vrchovisko sa nachádza v katastrálnom území obce Pohorelá v okrese Brezno, v kompetenčnom území Národného parku Nízke Tatry. Je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000 a nesie označenie SKUEV0151. Výmera samotného územia európskeho významu je približne 20,00 ha. Príprava nových programov starostlivosti o chránené územia vrátane Pohorelského vrchoviska je súčasťou aktivít Správy Národného parku Nízke Tatry v rámci Programu Slovensko. Ich úlohou je zhodnotiť aktuálny stav prírodných hodnôt, určiť ciele ochrany a navrhnúť konkrétne opatrenia na ich zachovanie alebo zlepšenie. Verejne dostupné podklady Správy NAPANT zároveň obsahujú manažmentové opatrenia pre toto územie na obdobie rokov 2027 – 2037. Program starostlivosti o územie európskeho významu Pohorelské vrchovisko je odborný dokument, ktorého cieľom je určiť, ako sa má toto prírodne hodnotné územie chrániť, obnovovať a udržiavať tak, aby sa zachovali jeho vzácne biotopy a druhy rastlín a živočíchov.

Je potrebné ho odlišovať od rovnomennej Prírodnej rezervácie Pohorelské vrchovisko. Obe označenia sa vzťahujú na tú istú prírodne významnú lokalitu, ale predstavujú odlišné kategórie ochrany a ich hranice a výmery nie sú totožné.

Pohorelské vrchovisko je zaujímavé aj svojím historickým vývojom. Už v 70. rokoch 20. storočia sa uvažovalo o vyťažení rašeliny a premene územia na poľnohospodársku pôdu. V roku 1976 bolo územie vyhlásené za chránené nálezisko pod názvom Vrchovisko pri Pohorelskej Maši. Napriek tomu tu neskôr vznikli odvodňovacie kanály a na malej časti sa začala aj ťažba rašeliny. Výraznou zmenou bolo aj postupné obmedzenie tradičného kosenia a pasenia. Podľa údajov zverejnených v rámci projektu revitalizácie tvorili v 50. rokoch 20. storočia nezalesnené rašeliniskové biotopy viac ako 90 % plochy, zatiaľ čo v súčasnosti zaberajú krovinné a lesné biotopy viac ako 90 % územia. Tento vývoj názorne ukazuje, ako môže zmena vodného režimu a spôsobu obhospodarovania ovplyvniť charakter prírodného územia v priebehu niekoľkých desaťročí.

 

Krajina a prírodná štruktúra

Pohorelské vrchovisko je zaujímavé predovšetkým svojím charakterom mokraďového územia. Nachádza sa v nadmorskej výške približne 680 až 690 m n. m. a jeho prírodné podmienky ovplyvňuje množstvo drobných prameňov a vysoká hladina podzemnej vody. Lokalitu tvorí mozaika rašeliniskových spoločenstiev, zamokrených lúk, krovín a lesných porastov. V minulosti tu prevládali otvorené nelesné rašeliniskové plochy, ktoré poskytovali vhodné podmienky pre množstvo špecializovaných druhov rastlín. Postupne sa však charakter územia výrazne zmenil. V súčasnosti prevládajú krovinné a lesné porasty, zatiaľ čo otvorené rašeliniskové plochy sa zachovali už len na menších miestach.

 

Hlavným cieľom programu starostlivosti

Hlavným cieľom starostlivosti o Pohorelské vrchovisko je zachovať a obnoviť prirodzené podmienky rašeliniskových ekosystémov, ktoré patria medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie typy biotopov na Slovensku. Predmetom ochrany v území európskeho významu sú najmä prechodné rašeliniská a trasoviská (biotop 7140) a brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (biotop 91D0). Tieto biotopy sú úzko späté s vysokou hladinou podzemnej vody, trvalým zamokrením a špecifickými pôdnymi a klimatickými podmienkami. Ich existencia závisí nielen od vhodného rastlinného zloženia, ale aj od zachovania prirodzeného vodného režimu.

Program starostlivosti preto nemožno vnímať iba ako opis chráneného územia. Ide predovšetkým o plán, ktorý určuje, čo je v lokalite potrebné chrániť, aké faktory ohrozujú jej prírodné hodnoty a akým spôsobom možno nepriaznivý vývoj zvrátiť. V prípade Pohorelského vrchoviska je jedným z najdôležitejších problémov zmena vodného režimu a postupné zarastanie otvorených rašeliniskových plôch. Ak sa zníži hladina podzemnej vody, rašeliniskové prostredie vysychá a postupne ho nahrádzajú druhy rastlín a drevín, ktoré nie sú typické pre pôvodné rašeliniskové spoločenstvá. Z tohto dôvodu je potrebné spájať ochranu vodného režimu s aktívnym manažmentom vegetácie.

Jedným z najdôležitejších opatrení je preto obnova a udržiavanie vhodného vodného režimu. V minulosti boli na lokalite vybudované odvodňovacie kanály, ktoré narušili prirodzené zadržiavanie vody. Hoci sa plánovaná ťažba rašeliny zastavila, odvodnenie a postupný zánik tradičného kosenia a pasenia prispeli k degradácii rašeliniskových biotopov. Pri ochrane územia je preto dôležité obmedziť odtok vody a vytvárať podmienky, ktoré umožnia opätovné zamokrenie pôdy. Rašeliniská totiž fungujú ako prirodzené zásobárne vody a uhlíka. Pomáhajú stabilizovať vodný režim krajiny a zároveň poskytujú životný priestor organizmom, ktoré sú prispôsobené na trvalo vlhké a na živiny chudobné prostredie.

Významnou súčasťou starostlivosti je aj zachovanie otvorených rašeliniskových plôch. Medzi rastliny, ktoré sú pre Pohorelské vrchovisko charakteristické, patrí kľukva močiarna, páperník pošvatý, vachta trojlistá, diablik močiarny a fialka močiarna. Vyskytujú sa tu aj viaceré druhy orchideí a ďalšie rastliny viazané na mokraďové stanovištia. Tieto druhy potrebujú vhodnú kombináciu vlhkosti, svetelných podmienok a špecifických vlastností pôdy. Ak sa nelesné plochy prestanú udržiavať, začnú ich postupne obsadzovať náletové dreviny a vysoká vegetácia, čo môže viesť k zmenšovaniu ich životného priestoru. Ochrana týchto rastlín preto nezávisí iba od zákazu poškodzovania, ale aj od aktívneho udržiavania vhodných podmienok na ich rast.

Zaujímavým príkladom praktickej ochrany prírody je obnova rašeliniskových biotopov realizovaná v roku 2025. V rámci projektu zameraného na revitalizáciu Prírodnej rezervácie Pohorelské vrchovisko bolo vybudovaných päť menších hrádzok, ktorými sa zablokoval starý odvodňovací kanál a voda sa nasmerovala späť na lokalitu. Súčasne sa na piatich najcennejších plochách s celkovou výmerou približne 1,5 ha vykonal obnovný manažment. Ten zahŕňal výrub náletových drevín, kosenie a odstraňovanie pokosenej biomasy mimo ošetrovaných plôch. Cieľom bolo zlepšiť vodné podmienky a zabrániť ďalšiemu zarastaniu posledných zachovaných častí rašeliniska. Tento príklad ukazuje, že samotné vyhlásenie územia za chránené nemusí stačiť na zachovanie jeho prírodných hodnôt a že v niektorých prípadoch je potrebné vykonávať aktívne zásahy.

 

Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj živočíchy, ktoré sú predmetom ochrany v rámci SKUEV0151. Patria medzi ne napríklad kunka žltobruchá, bystruška potočná, vydra riečna a viaceré druhy netopierov. Ich ekologické nároky sa navzájom líšia, no zachovanie kvalitného a funkčného mokraďového prostredia je dôležité pre viaceré z nich. Kunka žltobruchá je obojživelník, ktorý potrebuje vhodné vodné plochy na rozmnožovanie. Bystruška potočná je viazaná na vlhké stanovištia, zatiaľ čo vydra riečna potrebuje vhodné vodné prostredie a dostatok potravy. V území sú evidované aj netopiere, ktorých ochrana súvisí so zachovaním vhodných úkrytov a potravných stanovíšť. Starostlivosť o Pohorelské vrchovisko tak prispieva nielen k ochrane rastlinných spoločenstiev, ale aj k udržaniu širšej biologickej rozmanitosti.

Dôležitým opatrením je pravidelné kosenie a odstraňovanie pokosenej biomasy. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ponechanie pokosenej trávy a rastlinných zvyškov na mieste je prirodzené a pre územie prospešné. Na rašeliniskových plochách však môže hromadenie biomasy meniť podmienky na povrchu pôdy a podporovať šírenie niektorých druhov vegetácie na úkor vzácnych rastlín. Odstraňovaním pokosenej hmoty sa pomáha zachovať otvorený charakter stanovišťa a obmedzuje sa postupné zarastanie. Dôležité je pritom prispôsobiť termín a rozsah zásahov citlivosti jednotlivých biotopov a druhov, aby sa počas prác zbytočne nepoškodzovali ich populácie.

Súčasťou efektívnej ochrany musí byť aj monitoring, teda pravidelné sledovanie stavu biotopov a druhov. Vďaka nemu možno vyhodnocovať, či sa po realizovaných opatreniach zlepšuje zamokrenie pôdy, či sa otvorené rašeliniskové plochy zachovávajú a či sa darí obmedzovať zarastanie náletovými drevinami. Monitoring zároveň umožňuje včas odhaliť nové problémy, napríklad opätovné vysychanie územia alebo zhoršovanie stavu vzácnych rastlinných spoločenstiev. Na základe získaných údajov je potom možné upravovať rozsah a spôsob ďalších manažmentových zásahov.

 

Program starostlivosti o SKUEV Pohorelské vrchovisko treba preto vnímať ako nástroj na zachovanie a obnovu jedinečného mokraďového ekosystému, nie ako dokument, ktorého jediným cieľom je obmedzovať ľudskú činnosť. V tomto území je potrebné predovšetkým zachovať prirodzený vodný režim, obnovovať vhodné podmienky pre rašeliniskové rastliny, pravidelne kosiť vybrané plochy a zabraňovať ich nadmernému zarastaniu. Súčasne je nevyhnutné sledovať stav chránených druhov a zabezpečiť, aby sa jednotlivé zásahy vykonávali citlivo a s ohľadom na ekologické potreby územia. Práve prepojenie obnovy vodného režimu, aktívneho manažmentu vegetácie a pravidelného monitoringu môže zabezpečiť, aby sa Pohorelské vrchovisko zachovalo ako hodnotné územie sústavy Natura 2000 aj pre budúce generácie.