Strážca, ako predstaviteľ administratívy národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti, si tvorí autoritu v území sám. Návštevníci chráneného územia práve podľa jeho vystupovania, reakcií, schopnosti komunikácie a interpretácie cieľov chráneného územia posudzujú celú administratívu chráneného územia.“ (Švajda, 2003)*.
Úloha strážcov v chránených územiach je preto nezastupiteľná. Strážcovia vykonávajú činnosti, bez ktorých by ochranu tohto územia nebolo možné kvalitne zabezpečiť. „Strážca je prvotný pracovník zabezpečujúci praktickú ochranu územia“ (Švajda, 2003)*.

* Švajda J., 2003. K niektorým aspektom strážnej služby ochrany prírody. in: Chránené územia Slovenska 58/2003, Banská Bystrica : ŠOP SR - Centrum ochrany prírody a krajiny v Banskej Bystrici, 2003 s. 16 - 19, ISSN 1335-1737

Odbor strážnej služby NAPANT

V odbore strážnej služby NAPANT v súčasnosti pracuje 12 profesionálnych strážcov. Štyria na pracovisku v Banskej Bystrici, traja na pracovisku v Brezne, štyria na pracovisku v Liptovskom Hrádku a jeden na pracovisku v Ružomberku.
Odbor strážnej služby úzko spolupracuje s členmi stráže prírody – tzv. dobrovoľnými strážcami. Tých je pre územie NAPANT vyhlásených 50. Organizuje a koordinuje ich činnosť, zabezpečuje pravidelné školenia a súčinnostné služby s profesionálnymi strážcami a políciou.
Hlavnou činnosťou odboru je výkon strážnej služby v území NAPANT, ale aj v iných chránených územiach v rámci Slovenskej republiky. V rámci tohoto dozoru kontrolujú:

  • stav prírodného prostredia – zistený stav a poškodenia prírodného prostredia zaznamenávajú, poprípade z nich vykonajú fotodokumentáciu a potom ohlasujú odborným pracovníkom správy
  • dodržiavanie zákonných noriem na ochranu prírody a krajiny – zistené porušenia týchto predpisov riešia podľa závažnosti takéhoto porušenia a to v zmysle zákona o priestupkoch, alebo v zmysle trestného zákona. Priestupky riešia dvoma spôsobmi. Ak je možné vyriešiť priestupok na mieste riešia ho pokarhaním, alebo uložením blokovej pokuty a v prípade nemožnosti priestupok vyriešiť na mieste písomným oznámením o spáchaní priestupku na príslušný orgán ochrany prírody. V prípade nelegálnych vjazdov motorových vozidiel zistené skutočnosti riešia podaním oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu na orgány činné v trestnom konaní.
  •  vykonanie rozhodnutí vydaných príslušnými orgánmi ochrany prírody, to znamená, že kontrolujú či rôzne subjekty, ktoré dostali od orgánov ochrany prírody povolenie na vykonanie určitej činnosti dodržiavajú podmienky tohoto rozhodnutia
  •  stav hraničného značenia chránených území a ich ochranných pásiem, ako aj stav informačných pútačov.

Okrem výkonu strážnej služby vykonávajú aj množstvo iných pre ochranu prírody nevyhnutných činností:

  •  podieľajú sa na monitorovaní fauny a flóry – zistené údaje zaznamenávajú v príslušných databázach
  •  vykonávajú a organizujú menežmentové opatrenia na záchranu rôznych vzácnych druhov flóry a fauny
  •  zabezpečujú sprievodcovskú službu a odborný výklad pri exkurziách po náučných chodníkoch, alebo v rôznych častiach chráneného územia
  • vykonávajú environmentálnu výchovu
  •  spolupracujú s orgánmi štátnej správy, samosprávy a políciou
  • vykonávajú údržbu hraničného značenia NAPANT a maloplošne chránených území
  • vykonávajú údržbu informačných pútačov a náučných chodníkov

Niektorí strážcovia vzhľadom na personálnu nedovybavenosť Správy Národného parku Nízke Tatry suplujú aj prácu odborných pracovníkov. Strážcovia spracovávajú aj odborné stanoviská k žiadostiam o výruby drevín, k žiadostiam o stavebné povolenie, či územné rozhodnutie a k organizovaniu verejných športových, kultúrnych alebo turistických podujatí.