Belienec – významná mykologická lokalita v Nízkych Tatrách

Belienec – významná mykologická lokalita v Nízkych Tatrách

Belienec – nenápadná dolinka neďaleko Kráľovej Lehoty, v ochrannom pásme národného parku Nízke Tatry, ukrýva v prítmí lesa vzácne poklady. Mykofloristický prieskum troch lesných porastov tejto doliny potvrdil, len v jesennom aspekte, počas jedného dňa výskumu, výskyt 129 druhov vyšších húb, čo  poukazuje na jej zaujímavý mykologický potenciál. Občianske združenie Agarikon, ktoré prieskum realizovalo,  tu odhaduje výskyt až vyše 200 druhov húb, čo plánuje potvrdiť ďalšími výskumami v rámci jarného, letného aj jesenného aspektu.

Dolina Belienec je tvorená vápencovými horninami, prevažne dolomitmi, ktoré pomiestne vystupujú na povrch v podobe menších skalných útvarov. Svahy sú stredne strmé s juhovýchodnou expozíciou vo výške 800 – 1100 m n.m. Lesný ekosystém je tvorený dvojetážovými porastmi s vekom cca 115 rokov s prírode blízkym drevinovým zložením, v ktorom dominuje buk lesný a prímes tvoria smrek obyčajný, borovica lesná, jedľa biela, javor horský, či jarabina mukyňová.

Miestny ekosystém má svoju stabilnú porastovú mikroklímu, ktorá doposiaľ nebola výraznejšie narušená plánovanými, či náhodnými ťažbami dreva. Má prírode blízke drevinové zloženie a v lese sa nachádza aj menšie množstvo ležiaceho, či stojaceho mŕtveho dreva. Vďaka tomu môžeme túto lokalitu hodnotiť ako prirodzený les. Prostredie vyhovuje najmä tzv. „terestrickým“ druhom húb, čo sú huby rastúce z pôdy a so stromami tvoria symbiotický vzťah – mykorízu.  Z tých vzácnejších možno spomenúť čírovku čiernošupinatú, či krásnopórovec (Albatrellus citrinus), ktorý sa na  Slovensku vyskytuje len na troch lokalitách a zatiaľ mu ani nebolo vytvorené kompletné slovenské meno. Zaujímavý je tiež zákonom chránený druh kyjak useknutý, ktorého aktuálna spoločenská hodnota je stanovená na 64€ pri poškodení jednej plodnice.

Plodnice – plody húb, ktoré vidíme a obdivujeme, sú len pomyselnou „čerešničkou na torte“. Sú dôkazom toho, že hube sa v tomto prostredí darí, má zabezpečené všetky podmienky pre život, vďaka čomu sa podhubie – mycélium mohlo dostatočne rozrásť a získať dostatok živín a energie na vytvorenie plodníc. V prípade terestrických húb to znamená, že prostredie má nielen stabilnú mikroklímu (teplotu, vlhkosť, svetlosť/zatienenosť, rýchlosť prúdenia vzduchu …) ale tiež, že tu rastú presne tie druhy drevín, ktoré huby potrebujú pre svoje prežitie.  Z tohoto dôvodu je pre zachovanie vzácnych húb kľúčové nielen chrániť ich plodnice, ale  hlavne chrániť prostredie, v ktorom rastú. Už len narušenie pôdy, napr. pri výstavbe lesnej cesty, preruší aj krehké spojenia medzi podhubím a koreňmi rastlín, čím sťaží, alebo celkom znemožní hube prijímať živiny (napríklad cukor), ktoré si nevie sama vytvoriť. Strom zase prichádza o zdroje vody a minerálov, ktoré získava práve vďaka spolužitiu s hubami – mykoríze.

Ďalšou užitočnou vlastnosťou húb je ich schopnosť rozkladať organické látky a toxíny obsiahnuté v pôde, či schopnosť nasať z pôdy ťažké kovy, či rádioaktívne látky, ktoré síce nevedia rozložiť, ale už tým, že tieto látky uskladňujú vo svojich plodniciach, umožňujú ich ľahšie odstránenie z pôdy. Z húb vyskytujúcich sa na Belienci má túto schopnosť napríklad lakovka ametystová – dokáže z pôdy absorbovať arzén aj izotopy cézia.

Špeciálnou skupinou húb sú tzv. „drevoosídľujúce huby“, ktoré rastú a živiny získavajú rozkladom mŕtveho dreva. Práve vďaka nim sa v lese nekopí „odpad“, naopak –  do pôdy sa vracajú minerálne látky a živiny. Ako už názov napovedá, pre svoju existenciu potrebujú mŕtve drevo (ležiace i stojace kmene, konáre, pne…). Obyčajne v  hospodárskych lesoch úplne chýbajú, alebo sa v nich vyskytujú len bežné druhy.  V lokalite Belienec sa, aj vďaka absencii ťažby a minimálnym antropickým vplyvom, vyskytujú viaceré významné a veľmi zriedkavé druhy drevoosídľujúcich húb.

Z tých najvýznamnejších možno spomenúť práchnovček ružový, bolínku ihličňanovú, či láziochlenu obyčajnú, ktoré osídľujú mŕtve ležiace kmene ihličnatých drevín, najmä smreka obyčajného prípadne jedle bielej.

Na mŕtvych kmeňoch buka lesného boli pozorované antrodiela Hohnelova, či koralovec bukový. Mŕtve drevo listnatých i ihličnatých drevín osídľujú slzovec jantárový, v prípade ktorého ide o tretiu známu lokalitu tohto druhu na Slovensku, lentária slizká či žilnačka pralesná.

Pre svoje špecifické nároky na kvalitu životného prostredia sú mnohé z týchto druhov považované za tzv. dáždnikové druhy horských lesov. Ich ochranou sa súčasne zabezpečí ochrana aj iných vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov horských lesov, čim sa nad nimi vytvorí pomyselný „ochranný dáždnik“. Rovnako ako rastliny, či živočíchy, by si aj dáždnikové druhy húb zaslúžili, aby aj na ich ochranu boli vyhlasované chránené územia.

Namiesto záveru:

Ak ste sa doteraz pozerali na huby len ako na chutnú potravinu, veríme, že aj vďaka tomuto článku nadobudne Váš pohľad nový rozmer. Pre potešenie oka prikladáme na záver ešte niekoľko „celkom bežných“, v rámci Slovenska hojných, druhov z Belienca. Ide o drevnatec kyjakovitý,  vďaka svojmu vzhľadu označovaný aj ako „prsty mŕtveho človeka“, krásne sfarbený práchnovček pásikavý, zaujímavý jedlý druh chriapač kučeravý.

Špeciálne postavenie medzi bežnými druhmi má nenápadný  trúdnikovec pestrý. Podieľa sa nielen na rozklade drevnej hmoty, ale svojimi enzýmami dokáže rozložiť aj toxíny s uhľovodíkovou väzbou, ako sú rôzne farbivá, pesticídy, oleje,  ropné látky a pod., čím sa stáva jednou z významných húb napomáhajúcich pri rekultivácii znečisteného prostredia, pôdy, či likvidácii skládok drevného odpadu, papierenských kalov, kalov z čističiek odpadových vôd. Aby toho nebolo málo, ide aj o liečivú hubu, z ktorej sa izolujú látky s významným vplyvom na podporu imunitného systému človeka, či látky brániace rastu rakovinových nádorov.

Výskum využitia rôznych druhov húb v lekárenstve, či na obnovu prírodného prostredia stále prebieha a stále prináša nové poznatky. Aj preto je dôležité zabezpečiť zachovanie ich vysokej druhovej pestrosti, čo je možné jedine ochranou prostredia v ktorom rastú.

Zdroje:  Mykofloristický prieskum doliny Belienec (Kráľova Lehota) – Ing. Maroš Peiger 10/2020

Záznam z festivalu Permakultúra v meste 2015: Martin Pavlík – Význam húb v prírode (https://www.youtube.com/watch?v=SpgqJr2m_E8&list=PLbiCKdrKrRrDLIPCoeOwrCcyv0pMp_r9N&index=2 )

Spracovala: Jana Kološtová

Foto: Maroš Peiger, Ľubica Jurášová