Jesenné slnko a farebná príroda priam láka na vychádzky do prírody. Poďte s nami na fotovýlet krajinou Nízkych Tatier a skúste sa pozrieť na prírodu aj našimi očami.
„Jeseň pani bohatá, farbí stromy do zlata...“, tak píše M. Rázusová Martáková vo svojej básni Žltá jeseň, ktorá, tak ako to lístie neodmysliteľne patrí k jeseni. Pohľad na teplé tóny žltej, hnedej, či červenej vo všetkých možných odtieňoch hreje možno viac, než slabnúce jesenné slnko babieho leta.
Nielen lesy, ale aj Nízkotatranské hole hýria pestrými jesennými farbami, najmä vďaka farebnej mnohotvárnosti listov čučoriedok a brusníc.
Krehké a predsa neuveriteľne silné. Také sú mladé rastlinky, ktoré si razia svoju cestu životom. Semenáčiky smreka, ktoré obsadili každú voľnú plôšku pod materskými stromami. Rázna malina prerastajúca práchnivý peň. A kde sa vzal mladý dub uprostred hospodárskej smrečiny?
Včely, čmeliaky a ďalší hmyz majú ešte stále možnosť nájsť si potravu. Aj keď pre tých prvých menovaných je už dosť chladno, predsa aj v jeseni nájdete dostatok zaujímavých hmyzích „potvor“, najmä múch všetkých druhov a tvarov, ktoré vám pri obdivovaní krásy jesenných kvetov ochotne budú robiť spoločnosť.
Krajšie než perly na náhrdelníku sú kvapky rosy na pavučine a ich lesku v slnečnom svetle sa nevyrovná žiadny drahokam.
Rýdziky, tanečnice, muchotrávky… jedným slovom huby. Kým tie jedlé sú atraktívnym úlovkom zberačov, tie druhé zdobia les svojou krásou.
Medvedie pozdravy – možno ich vzhliadnuť oveľa častejšie než skutočného medveďa. Niekoho potešia, niekoho možno vydesia, no aj medvede sú tu doma.
Toľko ku krásam jesennej nízkotatranskej prírody. A čo nové na Správe NAPANT? V stručnosti možno zhrnúť dianie posledných týždňov v týchto niekoľkých bodoch:
Ďakujeme, že chodíte do prírody, pozeráte sa, vnímate a reagujete. Špeciálne ďakujeme tým, ktorí dodržiavate návštevný poriadok a stanovené pravidlá.
Text: Jana Kološtová
Foto: Jana Kološtová, Igor Halgaš, Radovan Hladký, Katarína Auxtová, Ivan Pôbiš