„Krajinou Nízkych Tatier“ – tak znie názov jedného z  našej ponuky programov environmentálnej výchovy.  Je určený nielen školám, ale aj širokej verejnosti, ktorí sa s nami môžu vydať objavovať známe i menej známe zákutia Nízkych Tatier. Podmienky realizácie uvedeného programu nájdete v našich ponukových listoch.

Okrem tradičných prechádzok, spojených s interpretáciou vami zvolenej témy (ochrana prírody, poznávanie rastlín a živočíchov, krajina a typy biotopov a pod.) pripravujeme, v rámci realizácie projektu Veľké šelmy 2, aj terénne exkurzie zamerané na túto problematiku. Keďže každú cestu je potrebné najprv prejsť a pripraviť, v nasledujúcich riadkoch vám prinášame reportáž z jednej takejto cesty – na ochutnávku.

Dobrodružstvo sa začína

Dnešné putovanie začneme v obci Ráztoka, odkiaľ sa vyberieme po modrej značke na Ráztocké lazy a Kopcovú, žltým prepojením do Panského sedla a po červenej značke späť do Ráztoky, resp. lesnou cestou na Hradisko a asfaltkou do Zámostia.

Obec Ráztoka je malebná podhorská z obec, zakliesnená v úzkej doline.  Pekne upravené predzáhradky s množstvom kvetov sú príjemnou pastvou pre oči. Ak by ste sa pozabudli a kochali sa o čosi dlhšie, vždy sa objaví nejaký psí strážca, aby vás upozornil, že je čas pobrať sa ďalej. Nad obcou sa cesta stáča doľava do kameňolomu, kadiaľ ide aj značená trasa.  Miestni obyvatelia ale odporúčajú odbočiť z tejto cesty doprava a chodníčkami cez lúky vyjsť až na Ráztocké lazy. Poslúchnuť rady skúsených sa vyplatilo, putovanie ovčími cestičkami cez lúky bolo dobrodružné – nástup na chodník strážia pavúky, ktorých siete sa trblietajú v rannej rose, ďalej vás cestička privedie na lúku, odkiaľ už žiadny chodník ďalej nejde, po pachu  nájdete  ovčiu prť, ktorá ale skončí pri studničke v lese. Tam zase nájdete iný chodníček, na inú lúku, ktorá odkrýva nádherné výhľady na Veporské vrchy a tie isté ovčie stopy vás zavedú až na cestu idúcu z lomu. Na Ráztocké lazy takto vyjdete už pohodlne po značke. Na konci asfaltky ešte posledný pozdrav civilizácie – hnojisko, stožiar a posed a hor sa na slnkom zaliate lúky.

Sama a predsa nie sama

Veľa krát dostávam otázky od zvedavcov, prečo chodím sama, či sa nebojím a pod. Musím povedať, že je príjemné absolvovať cestu v prítomnosti iného človeka, na druhej strane ste potom ochudobnení o možnosť spoznať a zoznámiť sa s množstvom ďalších živých tvorov, ktoré vás na ceste sprevádzajú – od zaujímavých skál, rôznorodých rastlín, kríkov a stromov, až po zvieratá. Najmä tie menšie, z radov hmyzu, človek ľahko prehliadne, a o spoločnosť tých ostatných, čo sa snažia napiť sa vášho potu, či iných telesných tekutín, alebo využiť vaše telo ako oddychovú zónu väčšinou nikto nestojí. Takto si často nálepku „otravný hmyz“ vyslúžia  aj tí nevinní, ktorí neotravovali, len ste si ich počas vašej cesty nevšimli. Tu je to najmä obrovské množstvo lúčnych koníkov všetkých tvarov a farieb, ale aj nenápadné svrčky, pestré motýle oddychujúce na mäkkom páperí odkvitnutých pichliačov – skutočne je na čo sa dívať.

Vzrušujúce nálezy

Z pekne udržiavaných lúk Ráztockých lazov prechádza chodníček do lesa. Prechod je lemovaný krovinami  všetkých  možných druhov. V neskoro-letnom období, v čase dozrievania plodov, je to skutočne pastva pre oči. Lesný chodníček strážia „obri“ – mohutné  staré buky najrôznejších tvarov, a aj niekoľko urastených smrekov.

Priamo na chodníku ma čakalo aj veľké prekvapenie – čerstvý pozdrav od vlka v podobe stopy v blate a výkalu. Úprimne sa teším, čo všetko ešte na tomto zaujímavom mieste nájdem.

Chodníček pokračuje na Kopcovú, kde je možnosť pokračovať po modrej značke až na hlavný hrebeň Nízkych Tatier, alebo prejsť krátkym žltým prepojením na Panské sedlo. Zvolila som druhú možnosť, keďže na výstup na hlavný hrebeň nemám dostatočné zásoby vody, ani kondíciu. Míňam skupinku statných smrekovcov a porasty mimoriadne urastených pichliačov a s búšiacim srdcom vchádzam opäť do lesa. Práve na tomto úseku cesty, pri početných mlákach a blate, som vlani našla stopy medvedice a jej mláďatka. Čo ak by tento rok … pri prvej mláke nič, len stopy jeleňa a kunky relaxujúce  v mláke.

Som sklamaná, ani pri početných ďalších mlákach sa žiadne stopy nenašli, s výnimkou stôp srnky, ktorá sa o chvíľu ukázala aj naživo. Keby som žila na „divokom západe“ a tasila kolt takou rýchlosťou, ako dnes fotoaparát, asi by som už bola mŕtva, takto mi len zo záberu ušla srnka.

Hukot motorových píl pri zostupe z Panského sedla dával tušiť, že na konci turistického chodníka prebieha aj tento rok ťažba.  Keďže prechod takýmto úsekom nie je nič príjemné, rozhodla som sa na zostup použiť neoznačenú lesnú zvážnicu, ktorá by ma mala priviesť na rázcestie, odkiaľ sa možno vydať do Ráztoky, Nemeckej i Zámostia.  V tomto okamihu nadobudla trasa opäť dobrodružný charakter, keďže spomínanú cestu bolo potrebné nájsť. V rôznych mapách buď nie je zaznačená, alebo je zaznačená len jej časť. Dobrodružstvo sa vyplatilo, cestu som našla, a ako „odmena“ ma čakal aj pozdrav od medveďov – výkal,  síce už dosť starý, ale predsa.

Nadšenie z objavenia cesty a medvedieho pozdravu s postupujúcim klesaním vyprchalo. Nohy, rozmaznané častým sedením pri počítači, dávali čoraz viac cítiť, čo si o takejto ceste myslia.  Trošku rozptýlenia do zostupu priniesla aspoň ukážková erózna ryha, vinúca sa stredom cesty, miestami vyhĺbená až na podložie, no celkovo zostup k lokalite Hradisko nebol príjemný.

A opäť na začiatku

Naše putovanie nás priviedlo až do dolinky Sviniarka, ktorá spája rekreačnú oblasť Hradisko  so Zámostím (jednou z častí obce Nemecká). Dolinka je sprístupnená asfaltovou cestou a tak, s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom v oblasti Hradiska, stúpa aj počet áut prechádzajúcich ešte donedávna tichou dolinkou. Dokonca aj miestni obyvatelia, ktorých ste tu mohli stretávať na prechádzkach so psami, či s kočíkmi, dnes absolvujú túto trasu autom. Dostanú sa tak v krátkom čase a relatívne bezpečne na Hradisko, ochudobnia sa však o možnosť obdivovať početné malebné zákutia dolinky, či stretnúť jej obyvateľov.

Pokiaľ by ste aj vy  mali záujem putovať s nami krajinou Nízkych Tatier, budeme radi, ak sa pripojíte. Rovnako nás poteší, ak nám dáte vedieť o podobných zaujímavých lokalitách vo Vašom okolí.

Text a foto: Jana Kološtová