Huby Nízkych Tatier

Text a foto: Pavel Mathé

Nízke Tatry vzhľadom na svoju rozlohu, geologickú a pedologickú rozmanitosť, rozpätie nadmorskej výšky, pestré drevinové zloženie patria medzi územia s najväčším množstvom evidovaných taxónov húb na Slovensku. V pomyselnom rebríčku jednotlivých orografických celkov Slovenska s počtom 1237 zistených druhov makromycétov im patrí druhé miesto za Bukovskými vrchmi. Toto číslo samozrejme nie je konečné a výsledkom takmer každého mykologického prieskumu je objavenie a popísanie nových druhov pre územie Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma. Toto rozsiahle územie nie je samozrejme po mykologickej stránke dostatočne preskúmané, napriek tomu je zaevidovaných viacero zaujímavých údajov, či už historického charakteru, ale aj poznatkov z posledných rokov.

Nízke Tatry sú charakteristické chladnejšími horskými a podhorskými podmienkami a na ne sa viažúcimi ekosystémami – hlavne lesy, ale aj podhorské a vysokohorské lúky a pasienky. Zákonite aj tu prevažujú druhy húb, ktorým vyhovuje práve takéto prostredie.

Nižšie položené teplé lokality, kde prevládajú dubové, prípadne dubovo-hrabové lesy, ako aj lúky s rôznym stupňom hospodárenia, sa nachádzajú najmä v južnej časti, v okolí Banskej Bystrice, prípadne Slovenskej Ľupče. Je tu možné nájsť bežne sa vyskytujúce druhy – hríby (najmä dubové, zrnitohlúbikové, či sinné), suchohríby, kozáky, muchotrávky (červené,  červenkasté kráľovské ,  zelené a iné), rôzne druhy plávok, prilbičiek, tanečníc, číroviek, rýdzikov, atď.  K zaujímavým nálezom z teplejších oblastí patrí výskyt bruchatkovitej huby stopkovec zimný (Tulostoma brumale), ktorá je známa prevažne z južného Slovenska. Zaujímavý je sporadický výskyt hríba satanského (Boletussatanas). V zmiešanom lese sa pomerne hojne vyskytuje kuriatko bledé (Cantharellus pallens), ktoré má centrum výskytu v dubovo-hrabovýchlesoch a tu môžeme hovoriť o severnej hranici jeho rozšírenia. Výskyt viacerých vzácnych a chránených teplomilných druhov hríbov jena tunajších teplejších stanovištiach (dubové,dubovo-hrabové lesy) z ústnych údajov známy, ale údaje sú zatiaľ neoverené.

Podhorské a horské lesy s prevažujúcim zastúpením buka, smreka a jedle sú typické lesné spoločenstvá Nízkych Tatier a sú domovom pre veľké množstvo húb. Od skorej jari sa na smrekových šiškách objavujú bežné peniazočky smrekové (Strobilurus esculentus), neskôr určite potešia smrčkovce české (Verpa bohemica), smrčky jedlé (Morchella vulgaris), smrčky vysoké (Morchella elata), či smrčky kužeľovité (Morchella conica), ušiaky obrovské (Gyromitra gigas), hodvábnica včasná (Entoloma vernum), atď. V hlavnej letnej a najmä jesennej sezóne sa tieto miesta vyznačujú pestrou paletou rôznych druhov – z „lupenatých“ druhov sú výrazne zastúpené plávky (Russula cyanoxantha, R. emetica, R. heterophylla, R. integra, R. lepida, R. mustelina, R. vesca, R. xerampelina a mnohé ďalšie), ťažšie určiteľné druhy pavučinovcov (Cortinarius sp.), rýdziky (Lactarius deliciosus, L. deterrimus, L. piperatus, L. rufus, L. picinus), čírovky (Tricholoma imbricatum, T. saponaceum, T. portentosum, T. terreum), vláknice (Inocybe sp.), prilbičky (Mycena sp.), muchotrávky (Amanita sp.), šťavnačky (Hygrophorus sp.), slzivky (Hebeloma sp.), hnojníky (Coprinus sp.) a mnohé ďalšie viac, či menej známe druhy.

Z „rúrkovitých“ druhov sa často vyskytujú hríb smrekový (Boletus edulis), hríb siný (Boletus luridus), hríb zrnitohlúbikový (Boletus erythropus), zo vzácnejších druhov nájdeme hríb horský (Boletus subappendiculatus).  Hojne sa vyskytujú kozáky (Leccinum rufum, L. scabrum, L. piceinum, L. carpini), zo suchohríbov sú časté suchohríb žltomäsový (Xerocomus chrysenteron) a suchohríb hnedý (X. badius), z masliakov nájdeme masliak kravský (Suillus bovinus), masliak obyčajný (S. luteus), masliak zrnitý (S. granulatus), masliak strakatý (S. variegatus), ktorý rastie aj nad hornou hranicou lesa pod kosodrevinou. Mnohé zo spomínaných druhov sú mykorízne viazané na jeden, alebo viacero konkrétnych druhov drevín. Okrem známych mykoríznych súžití zjavných už z názvu huby – spomínaný hríb smrekový, kozák osikový, kozák smrekový, atď. – nájdeme v Nízkych Tatrách aj vzácnejší masliak biely (Suillus placidus) rastúci pod borovicou limbou.

V lesoch horských a podhorských polôh sa vyskytujú aj vzácne a chránené druhy húb. Vápencové podhorské miesta uprednostňujú náramkovka cisárska (Catathelasma imperiale), kyjak useknutý (Clavariadephus truncatus), ušiak zväzkovitý (Gyromitra fastigiata), či tulipánovka fialová (Sarcosphaera coronaria). V roku 2005 bola zaznamenaná prvá lokalita vzácneho a chráneného  bedľovníka oroseného (Chamaemyces fracidus). Ďalej môžeme nájsť veľmi pekný rýdzik nádherný (Lactarius repraesentaneus), lupeňopórovec červenožltý (Phylloporus rhodoxanthus), na dreve odumretej jedle bol zatiaľ na jedinej lokalite nájdený zvončekovec sadzový (Hydropus atramentosus), naopak z viacerých lokalít poznáme výskyt lievikovca kyjakovitého (Gomphus clavatus). Z chránených druhov je možné ešte stretnúť v ihličnatých lesoch aj sliziak ružový (Gomphidius roseus). Z ďalších zriedkavých druhov pre Slovensko boli v posledných rokoch zaznamenané napr. pavučinovec sivomodrastý (Cortinarius dionysae), pavučinovec cibuľovitý (Cortinarius privignoides), strmulec hnedoškvrnitý (Lyophyllum semitale), zrnuľa zlatá (Phaeolepiota aurea), za zmienku stojí aj výskyt 5 druhov z rodu jelenkovec (Hydnellum sp.) na jednej lokalite v Ľupčianskej doline, pri ktorých sa počet lokalít v posledných rokoch znižuje. Oko potešia aj niektoré drobné druhy húb – lopatička žltkastá (Spathularia flavida), parôžkatec lepkavý (Calocera viscosa), prášnica pichliačová (Lycoperdon echinatum), hviezdovky (Geastrum sp.) a určite mnohé ďalšie druhy.

Aj mykologická pestrosť horských a podhorských lúk úzko súvisí s ich obhospodarovaním v minulosti a využívaním v súčasnosti. Od apríla do júna v závislosti od nadmorskej výšky a klimatických podmienok môžeme nájsť známe čírovnice májové (Calocybe gambosa), či tanečnice poľné (Marasmium oreades). Ďalej v priebehu roka vyrastajú pečiarky (Agaricus sp.), bedle (Macrolepiota sp.), rozpadavce (Handkea sp.), prášnice (Lycoperdon sp.) a mnohé iné druhy. Veľmi zaujímavým rodom sú lúčnice (Hygrocybe sp.), ktoré môžeme označiť za vhodný indikátor zachovalosti a prirodzenosti lúk. Dá sa povedať, čím viac druhov tohoto rodu sa vyskytuje, tým je lúka zachovalejšia a pestrejšia. V oblasti Nízkych Tatier existujú údaje o výskyte viac ako 25 druhov tohoto rodu.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú trvalo zamokrené, či podmáčané spoločenstvá. Okrem množstva zaujímavých rastlinných druhov tu nájdeme viacero pozoruhodných nálezov aj z ríše húb. Mykologické prieskumy v rokoch 2004 – 2006 v takýchto spoločenstvách priniesli niekoľko zaujímavých údajov. V PR Jelšie patrí k najvzácnejším nálezom muchotrávka jelšová (Amanita friabilis), ktorá je zaradená k 33 najohrozenejším druhom húb v Európe. K chráneným druhom obsadzujúcim takéto lokality v Nízkych Tatrách patria aj hodvábnica fialovomodrá (Entoloma euchroum), koreňovnica škoricovo-hnedá (Phaeocollybia christinae). Zo vzácnych druhov je možné spomenúť napr. čechračku jelšovú (Paxillus fi lamentosus), plávku jelšovú (Russula alnetorum), šťavnačku olivovohnedú (Hygrophorus olivaceoalbus), čiapočku močiarnu (Mitrula paludosa), či hríbovník jelšový (Gyrodon lividus). Jednou z najzriedkavejších húb viažucich sa na okolie vodných tokov horských ihličnatých lesov je šamónia modrejúca (Chamonixia caespitosa), ktorá je známa okrem Demänovskej doliny už len z Malej Fatry a Hornej Oravy.

Samostatnú pozornosť si určite zaslúžia tzv. drevokazné huby. Tieto huby rozkladajú v dreve lignín alebo celulózu. Vzniká tak tzv. biela hniloba (rozkladaný je lignín) alebo hnedá hniloba (keď je rozkladaná celulóza). Z pohľadu lesohospodárskeho je možné viaceré z týchto parazitických a saprofytických húb považovať za škodlivé. Rozkladom dreva však majú nezastupiteľný význam pre kolobeh živín v lese a v prírode všeobecne. Druhová pestrosť a množstvo týchto druhov sa samozrejme zvyšuje v zachovalejších, pralesovitých územiach s „mŕtvym drevom“ v rozličnom stupni rozkladu. Z bežných druhov s väčšími nezameniteľnými plodnicami sú tu najčastejšie práchnovec kopytový (Fomes fomentarius), práchnovček pásikavý (Fomitopsis pinicola), lesklokôrovka ihličnanová (Ganoderma carnosum), lesklokôrovka plochá (Ganoderma lipsiense), hlivy bukové (Pleurotus pulmonarius), či hlivy ustricové (P. ostreatus), plamienku zimnú (Flammulina velutipes), rôzne druhy ohňovcov (Phellinus sp.), trúdnikovcov (Polyporus sp.) a trúdnikov (Trametes sp.), či v nižších polohách sírovec žltý (Laetiporus sulphureus) alebo pečeňovec dubový (Fistulina hepatica). Medzi vzácnejšie patria huby viažúce sa na staršie zachovalé horské lesy – koralovec jedľový (Hericium coralloides), kučierka jedľová (Sparassis nemecii), či sliznačka obyčajná (Oudemansiella mucida). V horských pralesovitých lesných spoločenstvách je veľký predpoklad na objavenie aj ďalších zaujímavých a vzácnych druhov húb.