Názov : DEMÄNOVSKÁ SLATINA
Poloha : k.ú. Demänová, ochranné pásmo NAPANT
Charakter biotopu : Biotop tvoria svetlomilné spoločenstvá vápnitých slatín a slatinných lúk extrémne bohatých na minerálne živiny.
Rok vyhlásenia : 2012
Právyn predpis : Výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 3/2004?5. 1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.
Vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2/2012 z 30.4.2012 – účinnosť od 15.5.2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Demänovská slatina a jeho ochranné pásmo.
Výmera : 1,6664 hektára (ochranné pásmo 5,4359 ha)
Kateg. ochrany : chránený areál
Výnimočnosť : Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (7230) a Vo3 Prirodzené distrofné stojaté vody (3160), biotopy druhov európskeho významu a druhov národného významu.
Demänovská slatina je malý chránený areál v katastrálnom území obce Demänová na parcelách č. KN 631/2 a 779, ktorá je mestskou časťou Liptovského Mikuláša. Nachádza sa v tesnej blízkosti cesty II. triedy v úseku medzi obcou Demänová a odbočkou do obce Pavčina Lehota. Leží v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, v nadmorskej výške cca 655 – 670 m n.m.
Aj napriek tomu, že sa lokalita rozprestiera v bezprostrednej blízkosti významnej cestnej komunikácie smerujúcej do turisticky navštevovanej Demänovskej doliny, zachovala sa tu veľmi dobre vyvinutá slatinnná vegetácia patriaca do zväzu Caricion davallianae Klika 1934. Existencia tohoto európsky významného biotopu Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz (kód 7230) je existenčne závislá na plošných výveroch vody prameniacich na úpätí svahu na východnom okraji lokality. Z dôvodu zanechania tradičného využívania lokality časť z nej zarástla krovitými formáciami.
Územie predstavuje významnú genofondovú plochu pre celoslovensky zriedkavý druh barička prímorská (Triglochin maritima).
V roku 2006 bol na území CHA vykonaný malakologický výskum. Bolo pri ňom zistených 23 druhov mäkkýšov a potvrdili sa aj predpoklady o výskyte vzácnych stenoekných reliktných druhov. Z druhov európskeho významu sú to pimprlík močiarny (Vertigo geyeri (Lindholm, 1925)) a pimprlík mokradný (Vertigo angustior (Jeffreys, 1830)). Z ďalších ohrozených reliktných druhov napr. pikulík bucľatý (Pupilla alpicola (Charpentier, 1837)).
Negatívom, prejavujúcim sa v území v poslednom období, je absencia tradičného poľnohospodárskeho využívania. Správa NAPANT v posledných rokoch zabezpečovala starostlivosť o lokalitu, aby znížila uvedené negatívne dopady. Na ploche bolo v rokoch 2000 – 2006 realizované kosenie a odstraňovanie náletových drevín a krovín.
Ďalším reálne hroziacim negatívom je prípadná výstavba v okolí CHA, ktorá môže výrazne zmeniť hydrologické pomery oblasti (hladinu podzemnej vody). Aj z tohto dôvodu bolo pre CHA navrhnuté ochranné pásmo.