Názov: HNILECKÁ JELŠINA
Poloha: údolná niva rieky Hnilec, vlastné územie NAPANT a NP Slovenský raj, v k.ú Telgárt, Vernár, Stratená, Dobšiná.
Charakter biotopu :
Rok vyhlásenia:1988
Výmera: 84,59 hektárov (z toho v NAPANT 14,51 ha)
Kateg. ochrany: Národná prírodná rezervácia
Výnimočnosť: ochrany zachovalých zriedkavých spoločenstiev nivy Hnilca, vzácnych druhov rastlín a živočíchov
-
- patrí do pôsobnosti dvoch národných parkov. Menšia časť z celkovej rozlohy sa nachádza vlastnom území NAPANT, väčšia patrí k vlastnému územiu NP Slovenský raj.
-
- Výmera : 84,59 ( v NAPANT-e 14,51 hektárov). K. ú Telgárt, Vernár, Stratená, Dobšiná. Výškové rozpätie cca 850 – 950 m n.m.
Územie bolo vyhlásené za chránené za účelom ochrany zachovalých zriedkavých spoločenstiev nivy Hnilca s výskytom chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Prevažná časť územia patriaceho k územiu NP Nízke Tatry má charakter mokradí národného významu.
Hnilec ako hlavný riečny tok tejto oblasti odkrýva podložie karbonátových hornín mezozoika. Geologicky patrí územie k severogemeridnému synklinóriu tvorenému v tejto oblasti nekrasovými horninami spodného triasu. Tento je zastúpený bridličnato-pieskovcovým súvrstvím.
Niva od prameniska Hnilca až po Dobšinskú ľadovú jaskyňu je jedinou, ktorá sa zachovala na vápenci v horskom stupni v nadmorskej výške 900- 1000 m. n. m. a patrí do karpatských podhorských jelšových lesov (Alnetum incanae carpaticum).
Charakteristickým prvkom v časti rezervácie nachádzajúcej sa v NAPANT sú karpatské podhorské jelšové lesy na vápencovom substráte, ktoré lemujú brehy Hnilca. Na ich okrajoch, ale aj v nadväzujúcich slatinách rastie významný druh jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), považovaný za zvyšok flóry z čias rozsiahleho zaľadnenia Európy na začiatku štvrtohôr. Toto územie patrí k významným biotopom vydry riečnej (Lutra lutra).
Cez spomínané územie nevedie žiaden turistický chodník.