Názov: BREZNIANSKA SKALKA

Poloha: k.ú.Brezno, ochranné pásmo NAPANT.

Charakter biotopu: les

Rok vyhlásenia: 1981

Výmera: 11,85 hektárov

Kateg. ochrany: Prírodná rezervácia

Výnimočnosť: významná lokalita duba zimného

 

pozri na Atlase
BREZNIANSKA SKALKA je malá lesná rezervácia ležiaca nad mestom Brezno. Leží v jeho katastrálnom území, v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, v nadmorskej výške cca 680 – 875 m n. m.

Geologicky je územie budované pruhom spodnotriasových kremencov, úzko nadväzujúcich na metamorfované série. Kremence sú rôznej zrnitosti od hrubozrnných až po takmer celistvé. Po okraji chráneného územia vystupujú rôzne druhy metamorfovaných hornín – fylity, svory, amfibolity. Územie je orientované juhovýchodne až juhozápadne, so sklonom svahov 30 – 75 %. Na úpätí sa nachádzajú rozsiahle kamenné moria, blokoviská a suťoviská.

Na minerálne chudobnom podloží sa vytvorili podzoly. Pôda je zrnitostne ľahká – piesočnatohlinitá, presýchavá, značne štrkovitá.

Hydrologicky patrí územie k povodiu rieky Hron, aj keď územím nepreteká žiaden trvalý vodný tok, ani prameň. Klimaticky územie patrí do mierne teplej oblasti. Priemerná ročná teplota je 6,3 ° C, najchladnejším mesiacom je január, najteplejším júl. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú okolo 730 mm.

Územie predstavuje severovýchodne vysunutú lokalitu duba zimného (Quercus petraea) na Horehroní viazaného na silikátové podložie -kremence. Floristicky sa jedná o veľmi chudobné lokality. V stromovej etáži prevažuje buk lesný (Fagus sylvatica), dub zimný (Quercus petraea), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), ojedinele jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), jarabina mukyňa (Sorbus aria) a smrekovec opadavý (Larix decidua). Krovinná etáž nie je vyvinutá, na skalných hrebienkoch rastie ojedinele tavoľník prostredný (Spirea media). Dominatnými druhmi sú čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) a lipnica hájna (Poa nemoralis). Okrem toho treba spomenúť sprievodné druhy papradka samčia (Dryopteris filix max), papradka samičia (Athyrium filix femina), kručinka farbiarska (Genista tinctoria), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria) a iné druhy.

Z lesníckeho pohľadu väčšina územia patrí do bukového lesného vegetačného stupňa, kde dominuje skupina lesných typov buková jedlina (Fagetum abietinum) a bučina (Fagetum pauer). Menšia časť územia patrí do dubovo – bukovo lesného vegetačného stupňa a je tvorená skupinou lesných typov buková dúbrava (Fageto – quercetum). Buk (Fagus sylvatica) ako vápnomilná drevina má na silikátovom podloží nižšiu konkurenčnú schopnosť a preto sem dosť vysoko preniká dub zimný (Quercus petrea). Zachovalý zvyšok porastu so zastúpením duba zimného v tomto chránenom území je jedinečnou botanickou, dendrologickou a fytogeografickou zvláštnosťou svojho druhu v tejto oblasti.

Podrobný zoologický prieskum vykonaný nebol, doterajšie pozorovania poukazujú na výskyt bežného lesného vtáctva a niektorých druhov motýľov.

Územím neprechádza žiaden turistický ani náučný chodník.