Z dôvodu ochrany vody ako cennej a nenahraditeľnej tekutiny je veľká časť Nízkych Tatier vyhlásená za chránenú vodohospodársku oblasť. Podstatou tohoto kroku bolo zabezpečenie kvality vody aj pri ekonomickom využívaní územia. Veď na tomto území je viacero významných vodných zdrojov pitnej vody. K najdôležitejším patria vyvieračky v oblasti Jelenec – Donovaly určené pre Zvolenskú kotlinu, v závere Bystrej doliny pre Brezno s okolím, v Demänovskej doline pre oblasť Liptova, v okolí Liptovskej Tepličky pre oblasť Popradu.

V oblasti hlbokých geologických zlomov po obvode pohoria vyviera rad významných minerálnych prameňov. Pri najvýznamnejších z nich v Korytnici a v Liptovskom Jáne sú (alebo v minulosti boli) zriadené aj kúpele. Ďalšie známe využívané pramene sú pri Moštenici, Hiadli, Jasení, Mýte pod Ďumbierom, Jarabej, Beňuši, Bacúchu, Liptovskej Lúžnej, Ludrovej, Liptovskej Štiavnici, Liptovských Sliačoch, Vyšnej Boci a Malužinej.

Vďaka štvrtohornému zaľadneniu masívu Nízkych Tatier sa tu zachovalo niekoľko plies. Svojou veľkosťou sa s tatranskými plesami nedajú porovnať, iba najväčšie Vrbické pleso s rozlohou 0,68 ha nachádzajúce sa v závere Demänovskej doliny pod severnými svahmi Chopku má „tatranský“ charakter. Ostatné sú malé, niektoré počas suchého obdobia dokonca úplne zmiznú. Celý rok voda ostáva v dvoch plesách v Bystrej doline a v Litvorovom plese v Ludárovej doline. V Lukovom plese severne od Chopku, v plese severne od Krížskeho sedla, v plese severne od Chabenca a v Latiborskom pliesku je maximálne množstvo vody v jari po roztopení snehu, koncom leta zvyčajne vysychajú.

späť

Hospodárenie s vodou

Územie NAPANT a jeho ochranné pásmo je vodohospodársky významným celkom, čo je dokumentované tým, že podstatná časť územia tvorí oblasť prirodzenej akumulácie vôd Nízke Tatry. Vyhl.č.13/78 Zb. Hydrogeologické podmienky Nízkych Tatier sú vhodné pre tvorbu podzemných vôd. Zdokumentované zdroje v hydrogeologických štruktúrach na severe i juhu predstavujú cez 2,5 m3.s-1. Riečnu sieť tvoria na severe ľavostranné prítoky Váhu vrátane Č. Váhu s prítokmi, na juhu pravostranné prítoky Hrona. Pod Kráľovou hoľou pramení i rieka Hnilec v povodí Hornádu. Z prírodných vodných plôch zachovalo sa ľadovcové Vrbické pleso a menšie plieska na severnej strane v centrálnej časti. Výskyt mokradných oblastí evidujeme v N.Tatrách len v menších rozlohách (Pohorelské vrchovisko, na Doštianke a.i.)
Odtokový režim povrchových vôd je v podstate prirodzený. K miernemu ovplyvneniu došlo výstavbou PVE Čierny Váh (environmentálne dopady nie sú vyhodnotené). Ovplyvnený režim odtoku je na Starohorskom potoku – hydroenergetická kaskáda Motyčky – Jelenec – St. Hory, na Jasenianskom potoku – energetický systém v Jasenianskej a Lomnistej doline, na potoku Bystrianka medzi obcami Bystrá – Valaská. Častý problém tu i na novších MVE je nedodržiavanie sanitárneho biologicky potrebného prietoku pod odbernými miestami. Ďalšie historické stavby na tokoch NP a OP (Korytnica, Ľupčianka, Malužiná, Sopotnica, Vajskovský potok, Bacúšsky potok), ktoré v minulosti slúžili na splavovanie dreva sú nefunkčné a v súčasnosti neovplyvňujú vodný režim.
Režim povrchových vôd nepriaznivo ovplyvnili hospodárske činnosti v minulom režime ako lesníctvo, poľnohospodárstvo, čiastočne cestovný ruch i športové aktivity. Išlo o holoruby v lese, rekultivácie PPF, výstavba (napr. v povodí Vrbického plesa). Podobnou činnosťou (lesníctvo, doprava) bol narušený prírodný jav – bifurkácia potoka Križianka.
Kvalita povrchových vôd je čiastočne ovplyvnená vplyvom imisií na zrážkové vody (zníženie pH). Hlavným zdrojom znečistenia vôd naďalej ostávajú znečistené resp. nedostatočne čisté vody zo sídiel, z niektorých oblastí cestovného ruchu a z poľnohospodárskej činnosti. K zníženiu znečisťovania povrchových vôd odpadnými vodami dochádza postupnou výstavbou ČOV v centrách cestovného ruchu (Dem. dolina, Lipt. Ján, Tále, Trangoška, Krpáčovo, Donovaly), ako i v niektorých obciach. Nedostatočná likvidácie odpadných vôd pretrváva v oblasti Čertovice vrátane Bôc a v mnohých obciach tak na južnej strane (Mýto p. Ďumbierom, Bystrá, Horná Lehota a.i.) ako i severnej strane (Lipt. Teplička, prejavuje sa výrazným rozvojom rias v koryte Čierneho Váhu).
späť späť